Preložený článok "Sociálny duch a socialistická povera"

V ďalšom z preložených pôvodných Steinerových článkov k téme sociálnej trojčlennosti (Sociálny duch a socialistická povera) sa autor znovu vracia k problematike pracovnej motivácie. Hovorí o jednej z typických predstáv socialisticky zmýšľajúcich ľudí: totiž, že stačí, aby sa vlastníctvo výrobných prostriedkov stalo spoločné a aby sa zrovnoprávnili jednotlivé sociálne triedy a všetko ostatné sa tým dá do poriadku - čiže aj motivácia k prác sa tým sama od seba zmení na nezištné úsilie pre blaho spoločnosti. Túto predstavu označuje ako poveru, pretože reálny život ju nepotvrdzuje.

Táto povera pretrvala až do súčasnosti. Mnohí zástancovia priamej demokracie sú zároveň zástancami nepodmieneného základného príjmu, pretože predpokladajú, že demokratické zrovnoprávnenie musí priniesť ochotu ľudí pracovať pre spoločnosť namiesto pre seba.

K tomu by som rád dal do pozornosti ďalšie dva súvisiace texty:

1. Nový výrobný spôsob v socialistickom Československu (článok zo série Hľadanie sociálnych riešení?)
2. Pravdu treba stále opakovať

Treba si tieto skutočnosti stále pripomínať, lebo uvedená povera má svoju účinnú hypnotickú silu aj po dlhých desaťročiach, kedy sme mali možnosť vidieť, ako bola popretá samotnou realitou života.

Načo je v škole známkovanie?

V tomto článku sa píše o osobnostiach, ktoré napriek zlým známkam v škole boli v živote úspešné, a že teda známky v škole nie sú tým, čo rozhoduje o schopnostiach, úspechu, uplatnení sa, šťastí atď. Rodičia detí, ktoré nemajú "dobré známky", také argumenty asi počúvajú každoročne. Záhadou je, prečo len málokomu napadne, že načo vlastne tie známky potom máme? Pretože kvalitu pripravenosti na život známky nevyjadrujú, učitelia nie sú podľa nich platení (chcelo by sa povedať: vďaka bohu), školy nedostávajú podľa nich príspevky, akurát občas niekoho možno vďaka nim prijmú na strednú či vysokú školu bez prijímacích skúšok. Stačí nám to?

Nový článok - Rudolf Steiner: Socialistická duševná slepota

V článku "Socialistická duševná slepota" Steiner poukazuje na nevyhnutnosť zapojiť pri budovaní spoločnosti aj pravú psychológiu. Bez poznania ľudskej duše, ľudskej psychiky, nie je možné budovať spoločnosť tak, aby mohla fungovať harmonicky. Ak sa to nezohľadňuje, dochádza k opakovaných nepokojom a "sociálnym výbuchom", pretože spoločenská forma je v rozpore s podvedomými (a častokrát aj vedomými) podnetmi ľudí.

Nový članok: Schopnosť pracovať, ochota pracovať a trojčlenný sociálny organizmus

V preklade ďalšieho článku R. Steinera "Schopnosť pracovať, ochota pracovať a trojčlenný sociálny organizmus" hovorí o téme zisku, ktorou sa zaoberal opakovane (viď napríklad aj tu: "Hospodársky zisk a duch času"), pretože považoval za veľmi dôležité, aby ľudstvo našlo riešenie na tento problém.

V súčasnosti sa objavujú rôzne snaženia a iniciatívy, ktoré také riešenie hľadajú. V rámci nich mnohí veľmi vynaliezavo a s veľkým nadšením vynakladajú úsilie, aby sa podarilo presadiť aj iný prístup k ekonomike, ako len ten ziskovo-egoistický. Pravdepodobne skôr či neskôr niektorí z nich prídu na to - v to pevne verím - že bez zmeny výchovy a vzdelávacieho systému je také niečo sotva možné.

Je treba hovoriť o nutnosti zmien v slovenskom školskom systéme

Odporúčam do pozornosti tento rozhovor o nutnosti zmien v slovenskom školskom systéme so Saskiou Repčíkovou, prezidentkou Asociácie súkromných škôl a školských zariadení. Pre toho, kto sa možno doteraz nezaoberal stavom školstva na Slovensku, môžu znieť šokujúco tieto vyjadrenia znieť:

Cieľom je upozorniť na kritický stav v školstve, ktoré sa dostalo do bodu, že ak sa neudeje žiadna zmena, v spoločnosti sa bude dramaticky prehlbovať nezamestnanosť a rásť kriminalita. Už teraz máme štvrtinu mladých ľudí v najohrozenejšej skupine – nepracujú, neštudujú ani sa nerekvalifikujú a toto množstvo sa nízkou úrovňou vzdelanosti bude zväčšovať. Aj keď je veľa učiteľov a škôl s vynikajúcimi výsledkami, ako celok školstvo u nás nefunguje.

Máme tretinu pätnásťročných mladých ľudí z verejných škôl, ktorí sú v medzinárodnom testovaní PISA len na prvej zo šiestich úrovní čitateľskej a matematickej gramotnosti. To znamená, že ako dospelí nebudú rozumieť napríklad praktickým financiám, úverovým podmienkam, nebudú chápať cudzie výrazy a svoje záväzky v zmluvách.

Od roku 1989 mala každá vláda v programe školstvo ako prioritu a možno aj s dobrým úmyslom, ale výsledky vypovedajú o inom. Školstvo nemá stratégiu, nevieme sa zhodnúť na tom, aké školy chceme mať.

Učiteľov štát nadlho zablokoval voči akýmkoľvek reformám. Legislatívne zmeny, ktoré prišli potom, úplne popreli zmysel školského zákona. Dali nové kompetencie napríklad samosprávam, ktoré vniesli do školstva nesystémové prvky.

Avšak v skutočnosti to nie je nič nové (pani Repčíková to ani netvrdí) . Situácia je zlá celé desaťročia a v posledných rokoch sa zhoršuje rýchlym tempom. V každom prípade je veľmi dôležité o tom hovoriť a preto tento článok musí potešiť niekoho, kto si úprimne praje zlepšenie stavu nášho školstva.

K tejto téme viď aj texty:

• Oddelenie školy od štátu
• Čo je cieľom vzdelávania?

Nový článok Rudolfa Steinera: Čo je potrebné

Bol pridaný ďalší text v rámci série prekladov článkov z GA 24 (Uskutočnenie idey sociálnej trojčlennosti). V článku "Čo je potrebné" Steiner poukazuje na to, že podnety k práce, ktoré sú založené na akumulácii kapitálu alebo maximalizácii pracovnej mzdy, sú zastaralé a je potrebné nahradiť ich novými podnetmi, ktoré prináša práve sociálna trojčlennosť.

Nový článok: Pravdu treba stále opakovať

Bol pridaný článok "Pravdu treba stále opakovať", ktorý nepriamo nadväzuje na text Sylvaina Coipleta "Sociálna trojčlennosť a priama demokracia".

Sylvain Coiplet: Sociálna trojčlennosť a priama demokracia

Sylvain Coiplet uvažuje v článku Sociálna trojčlennosť a priama demokracia o tom, čo je jadrom právneho života a ako zástancovia priamej demokracie chápu podstatu právneho života.

Absolvent waldorfskej školy o waldorfskej pedagogike

Absolvent bratislavskej waldorfskej školy napísal článok, v ktorom ponúka svoj pohľad na waldorfskú pedagogiku.

Rudolf Steiner: Reálne sily v sociálnom živote súčasnosti

V článku "Reálne sily v sociálnom živote súčasnosti" z roku 1921 Steiner opätovane (bol to tretí rok od začiatku jeho verejného pôsobenia v súvislosti so sociálnou otázkou) poukazuje na nutnosť poznania podstaty sociálnych síl, aby bolo možné v spoločnosti niečo zmeniť k lepšiemu. Vysvetľuje tiež, prečo to verejnosť dostatočne nechápala.

Článok Rudolfa Steinera: Vodcovia a vedení

Bol pridaný preklad Steinerovho článku "Vodcovia a vedení".

Ak dnes čítame prieskumy verejnej mienky o tom, ktorý politik je najpopulárnejší, vidíme práve tento vzorec chovania: ľudia majú nesporne sklon k masovému nasledovaniu vodcov, na ktorých obdivujú viac ich osobnosť, ako ich myšlienky. Zároveň vieme, že myšlienky šírené vedúcimi politickými osobnosťami majú na ľudí vplyv, pokiaľ ich vezmú za svoje a konajú podľa nich. Pre blaho spoločnosti je dôležité, aby vodcovia spoločnosti ponúkali tvorivé idey smerujúce do budúcnosti, ktoré ak masy ľudí prijmú, stanú sa konštruktívnym podnetom pre ich konanie.

Idea sociálnej trojčlennosti je jednou z takých tvorivých ideí. Jej šírenie je potrebné aj napriek tomu, keď sa zdá, že pre masy nie je zaujímavá. Raz totiž príde doba, keď už masy nebudú viac starým vedúcim osobnostiam veriť a to bude príležitosťou, aby sa noví ľudia s novými myšlienkami chytili príležitosti a napomohli realizácii tejto idey.

Sylvain Coiplet: Čo je to demokracia?

Bol zverejnený preklad textu Čo je to demokracia?. V ňom Sylvain Coiplet načrtol, aké je postavenie sociálnej trojčlennosti k tomu, čo sa dnes nazýva "priama demokracia" a čo získava stále väčšiu popularitu celosvetovo a aj u nás. Ale tento text je vlastne len takým krátkym povzdychnutím si nad tým, že ľudia zaujímajúci sa o sociálnu trojčlennosť ju neustále zaplietajú s inými témami, ktoré sú im sympatické, a málo hľadia na to, aké sú reálne súvislosti. A na tomto krátkom texte vlastne vidno, ako relatívne málo námahy by niekedy stačilo vynaložiť na preniknutie do témy a zodpovedanie si tej podstatnej otázky, totiž: Podporuje to "nové", čo chceme pridať k idey sociálnej trojčlennosti, pochopenie a šírenie pravého poznania sociálneho organizmu?

Rudolf Steiner: Pôda trojčlennosti

Ďalší zo Steinerových textov z roku 1919, Pôda trojčlennosti, v ktorom poukazuje na to, že reálny obsah sociálnej otázky vyplynie v ostrých obrysoch najavo až potom, keď sa pripraví živná pôda pre sociálny organizmus, ktorá mu umožní vyrásť. Sociálna otázka je v obvyklom ponímaní vlastne len matným tušením toho, čím ona v skutočnosti je: čiže otázkou komplexnej súvislosti jednotlivého človeka s celým ľudstvom, so svetom materiálnym a so svetom duchovným. Pokusy riešiť izolovane jej jednotlivé aspekty musia zlyhať, obzvlášť, ak by také pokusy boli robené vychádzajúc zo starého myslenia.

Preklad textu: Základný omyl sociálneho myslenia

Bol pridaný preklad článku z novembra 1919: Základný omyl sociálneho myslenia, v ktorom Steiner ukazuje, ako v minulosti vznikol nesprávny myšlienkový návyk spočívajúci v tom, že sa všetko odvodzuje len od ekonomickej oblasti, a ako tento návyk musí byť nahradený iným spôsobom uvažovania o sociálnych záležitostiach.

Rudolf Steiner: Hospodársky zisk a duch času

K dispozícii je preklad textu "Hospodársky zisk a duch času", v ktorom Steiner ukazuje nedostatky dvoch protikladných názorov na túto problematiku, a tiež načrtáva možné riešenie. Toto riešenie je samozrejme príliš komplexné na to, aby ho bolo možné predostrieť v jednom článku. Súvisí s ním napríklad celá problematika asociatívnej ekonomiky, revízia vlastníckych práv k podnikom, nový prístup peniazom, ale aj úplne nový pohľad na vzdelávanie a školstvo.

Pochopiť to, o čo ide pri odstránení zisku ako ekonomickej motivácie, je záležitosťou dlhého a systematického štúdia - avšak nielen štúdia ekonómie. Práve moderná ekonómia je v tejto súvislosti v podstate bezradná. Ako ukazujú udalosti posledných rokov, najmä od roku 2008, liberálne dogmy o slobodnom trhu a zázračnej neviditeľnej ruke zlyhali (aj keď sa ich dnes ešte mnohí držia z istej zotrvačnosti myslenia).

Lenže ani klasické chápanie socialistickej ekonomiky tu veľmi nepomôže. Tí, ktorí majú poňatie o každodennom živote za reálneho socializmu sotva môžu poprieť to, že ani vtedy nevymizla honba za osobným prospechom, ktorá bola jednou z hlavných motivácií širokých vrstiev obyvateľstva. Aj vtedy existovali "fušky" znamenajúce čiernu prácu len pre vlastný zisk (často krát vykonávanú v rámci pracovného času oficiálneho zamestnania), získavanie rôznych ekonomických výhod "po známosti" či predaj "pod pultom" (a s tým súvisiaci termín "podpultový tovar"), stavanie súkromných budov "za štátne", a v neposlednom rade aj permanentné rozkrádanie spoločného vlastníctva v duchu hesla "kto nekradne zo spoločného, okráda vlastnú rodinu". Socializmus síce navonok odstránil niektoré nežiadúce ekonomické javy spôsobované kapitalizmom, ale v skutočnosti ich len premiestnil do inej oblasti života, do šedej zóny, kde sa to potom do istej miery ticho tolerovalo. Samozrejme, možno by sa časom našli spôsoby na vysporiadanie sa aj s týmito javmi. Lenže takéto dlhodobé chovanie ľudí, na ktorom sa podieľali všetky vrstvy spoločnosti, vrátane tých najvyšších, rozrušilo spoločenské väzby do takej miery, že systém sa už nebol schopný udržať.

Podľa sociologických výskumov obdobia tesne po novembri 1989 existovala v Československu silná podpora socialistických myšlienok, chýbali však jasné predstavy o ich realizácii. Sotva niekto vedel, ako možno realizovať vznešený ideál nezištnosti a solidarity, keď zároveň prevažná väčšina ľudí myslí hlavne na vlastný prospech. Tí, ktorí to možno vedeli, neboli vypočutí. Namiesto toho sa ľudia nechali uchlácholiť frázami a ilúziami o údajne dobre fungujúcom trhovom hospodárstve západného typu, čo viedlo až k súčasnému stavu.

Dnes sa objavujú ďalšie frázy a ilúzie o riešeniach sľubujúcich to, že ľudia budú nezištne pracovať pre spoločnosť. Jednou z nich je idea nepodmieneného základného príjmu: vraj len ak človek dostane peniaze na živobytie bez akýchkoľvek podmienok, až potom sa môže prejaviť jeho nezištná ochota pracovať v prospech celku. Ľudia by sa z predchádzajúcich skúseností snáď mohli poučiť, že takéto iluzórne riešenia vedú obvykle k presnému opaku toho, čo je sľubované. Preto by bolo treba obrátiť sa k riešeniam reálnym - a jedno z takýchto reálnych riešení je súčasťou sociálnej trojčlennosti.

Rudolf Steiner: Pestovanie ducha a hospodársky život

V preklade článku z októbra roku 1919 "Pestovanie ducha a hospodársky život" poukazuje Rudolf Steiner na bežne rozšírenú ilúziu, že údajne stačí sociálne usporiadať spoločenské inštitúcie a zariadenia, a tým sa stane ľudské spolužitie harmonickejším a lepším.

Uvedené platí to v mnohých ohľadoch ešte aj pre súčasnosť, veď napríklad onen pochabý nápad so základným príjmom (ZP), ktorý sa v týchto dňoch objavil v slovenských médiách nie je ničím iným ako takouto ilúziou: "Základný príjem tvorí materiálny základ, ktorý každému umožňuje prežiť svoj život kvalitnejšie", píše sa v článku, ktorý sa objavil v rovnakom znení najskôr na Etrende, potom na SME. Inak povedané, zariaďme, aby ľuďom chodili každý mesiac peniaze na účet a život bude vraj lepší.

S touto témou súvisí napríklad aj iný Steinerov text, ktorý bol preložený asi pred dvoma rokmi: Idey a chlieb. V jeho závere stojí:

Pomôcť môže len náhľad, že nedostatku chleba predchádzal nedostatok ideí, to druhé uvedené je pôvodnou príčinou prvého. Cesta, ktorou sme šli, bola: nedostatok ideí, nedostatok chleba. Cesta, ktorou musíme ísť: v ideách nájsť vôľu k usmerňovaniu práce. Týmto spôsobom bude vytvorený chlieb.

Pod chlebom si možno predstaviť práve onen materiálny základ života spomenutý v článku o ZP. Vytvoreniu materiálneho základu musí predchádzať osvojenie si nových ideí. A kto si dokáže osvojiť nový pohľad na spoločnosť a jej ekonomickú sféru, ten pochopí akou ilúziou ZP je.

K téme ZP viď aj tu:
http://www.trojclennost.org/texty/diskusie-polemiky

Rudolf Steiner: Výzva nemeckému ľudu a kultúrnemu svetu (rok 1919)

Po neúspechoch pri pokusoch spolupracovať v rokoch 1917 až do začiatku roka 1919 s vtedajšími politikmi pri realizácii idey sociálnej trojčlennosti, rozhodol sa Rudolf Steiner obrátiť za pomoci svojich početných spolupracovníkov na verejnosť. V marci 1919 bola vydaná

Výzva nemeckému ľudu a kultúrnemu svetu


Ukážku pôvodného letáku výzvy možno vidieť tu (kliknutín na obrázok ho zväčšíte):
 

Nový článok: Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky

Existuje podobnosť medzi súčasnou situáciou v súvislosti vyjednávaniami o Grécku a vyjednávaniami o Versaillskej zmluve, ktorá po 1. svetovej vojne Nemecko uvrhla do tragickej a neriešiteľnej situácie?

Túto otázku si kladiem v texte a zámerne pridávam aj unikátny úryvok zo súkromného rozhovoru medzi Rudolfom Steinerom a jeho spolupracovníkmi, ktorý prebehol práve v čase mierových rokovaní vo Versailles v januári 1919.

Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky

Preklad článku Rudolfa Steinera: Právo a hospodárstvo

V súčasnom období máme možnosť sledovať prebiehajúce rokovania o tom, či Grécko zotrvá v eurozóne, či dostane novú úverovú pomoc, či mu budú odpustené staré dlhy atď. Politici z európskych krajín sa opakovane schádzajú a snažia sa nejakým spôsobom nájsť riešenie tejto situácie. Táto situácia je o to zložitejšia, že v súčasnom globalizovanom svete nikto nevie zodpovedne odhadnúť, aké dôsledky bude mať vystúpenie či zotrvanie Grécka v eurozóne na ostatné európske krajiny, o dôsledkoch iných rozhodnutí ani nehovoriac.

Politické rozhodovanie o ekonomických otázkach je záležitosť stará približne dvesto rokov. Objavilo sa ako reakcia na potrebu korigovať sociálne škody, ktoré vznikali (a doteraz vznikajú) v dôsledku nástupu modernej kapitalistickej formy ekonomiky. Počas celých tých dvesto rokov sa však ukazujú problémy a limity, ktoré toto rozhodovanie má. Vrcholí to práve v súčasnej celosvetovej situácii, keď približne od roku 2008 nadobudli zjavné vonkajšie spoločenské pomery takú podobu, že v podstate každá snaha politicky ich usmerniť stroskotala - dosiahne sa nanajvýš krátkodobý pozitívny účinok, ktorý rýchlo pominie a nakoniec je situácia ešte horšia. Prípad Grécka je v tomto zmysle "ukážkovým" a tragickým zároveň.

Dnes stále viac ľudí napadá otázka: je vôbec možné nájsť odpovede na pálčivé otázky súvisiace so situáciou v Grécku, ale aj v celej Európe, cestou politických rokovaní? A ak nie, tak ako inak by to mohlo ísť?

Tejto témy sa týka aj nasledujúci preložený text Rudolfa Steinera:

Právo a hospodárstvo

Článok Rudolfa Steinera: Korene sociálneho života

Pre správne porozumenie sociálnemu aspektu spoločnosti je najskôr potrebné si aktívne vyškoliť myslenie určitým spôsobom, o ktorom Rudolf Steiner hovorí vo svojom článku:

Korene sociálneho života

Súčasnosť si žiada toto myslenie na každom kroku, ale je len málo tých, ktorí sa odhodlali ho podstúpiť. Tí, ktorí sa o to pokúsili v minulosti, a aj tí, ktorí sa o to snažia dnes - tí všetci vedia, že to je namáhavý a náročný proces trvajúci roky. Vlastne sa sotva dá povedať, že tento proces niekedy skončí, pretože také myslenie je treba neustále treba oživovať, aby neustrnulo a neupadlo späť do zmäteného a nejasného uvažovania zmietaného predsudkami a vášňami.

Potrebujeme toto aktívne vyškolené myslenie. Stupňujúci sa spoločenský chaos od v základoch sa otriasajúcej európskej ekonomiky, cez bezradnosť voči závažným otázkam vyplývajúcim z imigrácie, vojenských konfliktov a terorizmu, až dlhodobo žalostnú úroveň školstva - to všetko nás urgentne vyzýva, aby sme v zmysle tohto myšlienkového školenia intenzívne pracovali.