Načo je v škole známkovanie?

V tomto článku sa píše o osobnostiach, ktoré napriek zlým známkam v škole boli v živote úspešné, a že teda známky v škole nie sú tým, čo rozhoduje o schopnostiach, úspechu, uplatnení sa, šťastí atď. Rodičia detí, ktoré nemajú "dobré známky", také argumenty asi počúvajú každoročne. Záhadou je, prečo len málokomu napadne, že načo vlastne tie známky potom máme? Pretože kvalitu pripravenosti na život známky nevyjadrujú, učitelia nie sú podľa nich platení (chcelo by sa povedať: vďaka bohu), školy nedostávajú podľa nich príspevky, akurát občas niekoho možno vďaka nim prijmú na strednú či vysokú školu bez prijímacích skúšok. Stačí nám to?

Je treba hovoriť o nutnosti zmien v slovenskom školskom systéme

Odporúčam do pozornosti tento rozhovor o nutnosti zmien v slovenskom školskom systéme so Saskiou Repčíkovou, prezidentkou Asociácie súkromných škôl a školských zariadení. Pre toho, kto sa možno doteraz nezaoberal stavom školstva na Slovensku, môžu znieť šokujúco tieto vyjadrenia znieť:

Cieľom je upozorniť na kritický stav v školstve, ktoré sa dostalo do bodu, že ak sa neudeje žiadna zmena, v spoločnosti sa bude dramaticky prehlbovať nezamestnanosť a rásť kriminalita. Už teraz máme štvrtinu mladých ľudí v najohrozenejšej skupine – nepracujú, neštudujú ani sa nerekvalifikujú a toto množstvo sa nízkou úrovňou vzdelanosti bude zväčšovať. Aj keď je veľa učiteľov a škôl s vynikajúcimi výsledkami, ako celok školstvo u nás nefunguje.

Máme tretinu pätnásťročných mladých ľudí z verejných škôl, ktorí sú v medzinárodnom testovaní PISA len na prvej zo šiestich úrovní čitateľskej a matematickej gramotnosti. To znamená, že ako dospelí nebudú rozumieť napríklad praktickým financiám, úverovým podmienkam, nebudú chápať cudzie výrazy a svoje záväzky v zmluvách.

Od roku 1989 mala každá vláda v programe školstvo ako prioritu a možno aj s dobrým úmyslom, ale výsledky vypovedajú o inom. Školstvo nemá stratégiu, nevieme sa zhodnúť na tom, aké školy chceme mať.

Učiteľov štát nadlho zablokoval voči akýmkoľvek reformám. Legislatívne zmeny, ktoré prišli potom, úplne popreli zmysel školského zákona. Dali nové kompetencie napríklad samosprávam, ktoré vniesli do školstva nesystémové prvky.

Avšak v skutočnosti to nie je nič nové (pani Repčíková to ani netvrdí) . Situácia je zlá celé desaťročia a v posledných rokoch sa zhoršuje rýchlym tempom. V každom prípade je veľmi dôležité o tom hovoriť a preto tento článok musí potešiť niekoho, kto si úprimne praje zlepšenie stavu nášho školstva.

K tejto téme viď aj texty:

• Oddelenie školy od štátu
• Čo je cieľom vzdelávania?

Oddelenie školy od štátu

Posledné obdobie prinieslo niekoľko udalostí, ktoré môžu potešiť toho, kto sa zaujíma o vývoj v školstve a kto si praje, aby výchova a vzdelávanie skutočne uvádzali deti zdravým spôsobom do života tejto spoločnosti.

Veľkého ocenenia je hodná skutočnosť, že sa konečne nebojíme položiť aj nepríjemnú, ale veľmi vážnu otázku: Ohrozuje školstvo budúcnosť Slovenska? Také niečo vždy vyvolá nádej na zmenu, pretože priznať si, že niečo nie je v poriadku, je zaiste základom toho, aby sme mohli hľadať spôsob, ako to zlepšiť. Táto otázka zaznela v rámci projektu "Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku" - kampane, ktorej úlohou je otvoriť širokú verejnú diskusiu o tom, čo a ako by sa mohlo v školstve zmeniť. Samozrejme, ešte je priskoro robiť si úsudok o reálnom účinku, ktorý to môže mať, ale keď sa už niečo také začína, rád by som trochu prispel k tejto diskusii prekladom textu, v ktorom Rudolf Steiner sformuloval argumenty pre potrebu oddelenia školy od štátu a ekonomiky.

Slobodná škola a trojčlennosť

Na jeseň (zmena: kniha výjde vo februári 2016) je plánované vydanie publikácie "Princíp slobody a slobodná škola" (nemecký orginál v PDF tu: Was ist eine "freie" Schule?). Čitateľ sa v nej sa môže dozvedieť niečo o tom, že slobodná škola nie je len o pedagogickej stránke veci, ale je potrebné splniť oveľa viac podmienok na to, aby škola bola "slobodnou" inštitúciou v pravom zmysle slova.

Nový text: O Celosvetovom školskom spolku

Niečo o myšlienke Celosvetového školského spolku, ktorá nebola nikdy uskutočnená, si môžete prečítať tu:

http://www.trojclennost.org/texty/prelozene-texty/o-celosvetovom-skolskom-spolku

Čo je cieľom vzdelávania?

S blížiacim sa sviatkom učiteľov by som rád poukázal na nasledujúce neveselé skutočnosti týkajúce sa slovenského vzdelávacieho systému.

Učitelia sú šikanovaní:
http://www.zberstrachu.sk/

Študenti sa dopujú práškami pred skúškami:
http://www.sme.sk/c/7652474/studenti-pocas-skusok-dopuju-doplnky-su-legalne.html

Absolventi škôl pracujú v úplne iných oblastiach, ako v tých, ktoré študovali:
https://dennikn.sk/48223/zo-studentov-historie-ucitelstva-su-najma-sekretarky-grafy/
http://www.sme.sk/c/7636290/takmer-polovica-absolventov-nikdy-nepracovala-vo-svojom-odbore.html

Prípadne nevedia nájsť prácu vôbec:
http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-nema-pracovne-miesta-pre-67-tisic-absolventov-vysokych-skol.html

Vysokoškolské vzdelanie je už takmer zbytočnou záťažou pre spoločnosť:
http://brandsteter.blog.sme.sk/c/375351/cervive-ovocie-vysokoskolskej-urody.html

Celé to korunuje vlaňajšia správa OECD o hodnotení vzdelávania na Slovensku: učitelia síce sú interne posudzovaní podľa zamerania na pozorovanie žiakov v triede, spätnú väzbu, dialóg a tiež vlastný profesionálny rozvoj, a teda na zlepšovanie samotnej učiteľskej práce (to je silnou stránkou slovenského vzdelávacieho systému), ale externé posudzovanie Štátnou školskou inšpekciou sa sústredí na to, či školy spĺňajú zákonné podmienky a nakoľko dodržiavajú predpisy a štandardy. Podľa správy je súčasná systémová podpora škôl v tom, aby sa neustále zlepšovali, nedostatočná aj vzhľadom k tomu, čo štátny dozor sám odporúča.
http://www.oecd.org/slovakia/OECD-Evaluation-Review-Slovak-Republic.pdf (str. 32-33)

Ale nakoniec aj niečo pozitívne - niektorí učitelia postupne prichádzajú na to, že žiaci majú svoje schopnosti, ktoré je možné rozvíjať, a na druhej strane, nemá zmysel do nich bezducho liať informácie:
http://andre.blog.sme.sk/c/376126/co-ma-uci-7-b.html

V žiadnom prípade tu nejde o výsmech učiteľom. Ide o to, aby sme si konečne uvedomili, že situácia je naozaj vážna. Učitelia samotní ju bez nás ostatných nevyriešia. Musíme pochopiť, v čom spočíva cieľ vzdelávania, aby sme im mohli pomôcť ho napĺňať.

Užitočné poznanie odhaľujúce význam a princípy učiteľského poslania (výchovného umenia), bolo k dispozícii už od prvej štvrtiny 20. storočia, lenže bolo - častokrát z nepochopiteľných príčin - ignorované. Niečo o ňom je možné si prečítať v ďalšom prekladovom texte Rudolfa Steinera o pedagogických cieľoch prvej waldorfskej školy (článok vyšiel vo februári 1920):

Vytýčenie pedagogického cieľa waldorfskej školy

Experimentále overovanie waldorfskej pedagogiky na Slovensku sa skončilo pozitívne!

Včera oznámila na svojej webovej stráne Súkromná základná škola waldorfská (SZŠW) na Vihorlatskej ulici v Bratislave, že Ministerstvo školstva odsúhlasilo ukončenie experimentálneho overovania "Projektu organizácie, foriem a obsahu výchovy a vzdelávania na škole waldorfského typu", ktoré trvalo 13 rokov. Výsledok je, že školský vzdelávací program SZŠW je overeným alternatívnym programom. Smie sa uplatňovať len na SZŠW, Vihorlatská 10 a na elokovanom pracovisku na Polárnej ul. v Košiciach. Je možné zakladať elokované triedy, čo do istej miery poskytuje príležitosť na ďalšie rozširovanie.

Otázne zostáva, ako to bude so zakladaním úplne nových waldorfských škôl, ale zatiaľ sa zdá, že každá nová škola by musela so svojim vzdelávacím programom prejsť samostatným experimentálnym overovaním - ak vôbec bude umožnené jej založenie.

Článok Rudolfa Steinera "Trojčlennosť a intelektuáli"

V článku z apríla 1920 píše Rudolf Steiner o potrebe zmeny myslenia v intelektuálnych a vedeckých kruhoch. Namiesto analytického myslenia, ktoré kladie dôraz na špecializáciu a spôsobuje tak odtrhnutie od reálneho života, považuje za potrebné myslenie schopné prepájať poznanie z jednotlivých životných oblastí.

Dnes, po viac ako deväťdesiatich rokoch, sa už postupne začína chápať, čo tým bolo myslené: objavuje sa dopyt po integrálnom či holistickom poznaní, resp. po interdisciplinárnom prístupe vo vede. Snáď nám to dáva nádej, že spoločnosť v budúcnosti konečne dospeje k potrebnému poznaniu, pomocou ktorého budeme schopní správnym spôsobom usmerňovať dianie v spoločenskej realite a nie sa len nechať unášať neriadeným vývojom spôsobujúcim chaos, ako to bolo v minulosti, a v prevažnej miere aj stále je.

Tu je odkaz na článok:

Trojčlennosť a intelektuáli