Zobrazujú sa príspevky s označením ekonomická oblasť. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením ekonomická oblasť. Zobraziť všetky príspevky

utorok 3. mája 2016

Preložený článok "Sociálny duch a socialistická povera"

V ďalšom z preložených pôvodných Steinerových článkov k téme sociálnej trojčlennosti (Sociálny duch a socialistická povera) sa autor znovu vracia k problematike pracovnej motivácie. Hovorí o jednej z typických predstáv socialisticky zmýšľajúcich ľudí: totiž, že stačí, aby sa vlastníctvo výrobných prostriedkov stalo spoločné a aby sa zrovnoprávnili jednotlivé sociálne triedy a všetko ostatné sa tým dá do poriadku - čiže aj motivácia k prác sa tým sama od seba zmení na nezištné úsilie pre blaho spoločnosti. Túto predstavu označuje ako poveru, pretože reálny život ju nepotvrdzuje.

Táto povera pretrvala až do súčasnosti. Mnohí zástancovia priamej demokracie sú zároveň zástancami nepodmieneného základného príjmu, pretože predpokladajú, že demokratické zrovnoprávnenie musí priniesť ochotu ľudí pracovať pre spoločnosť namiesto pre seba.

K tomu by som rád dal do pozornosti ďalšie dva súvisiace texty:

  1. Nový výrobný spôsob v socialistickom Československu (článok zo série Hľadanie sociálnych riešení?)
  2. Pravdu treba stále opakovať

Treba si tieto skutočnosti stále pripomínať, lebo uvedená povera má svoju účinnú hypnotickú silu aj po dlhých desaťročiach, kedy sme mali možnosť vidieť, ako bola popretá samotnou realitou života.

pondelok 11. januára 2016

Nový članok: Schopnosť pracovať, ochota pracovať a trojčlenný sociálny organizmus

V preklade ďalšieho článku R. Steinera "Schopnosť pracovať, ochota pracovať a trojčlenný sociálny organizmus" hovorí o téme zisku, ktorou sa zaoberal opakovane (viď napríklad aj tu: "Hospodársky zisk a duch času"), pretože považoval za veľmi dôležité, aby ľudstvo našlo riešenie na tento problém.

V súčasnosti sa objavujú rôzne snaženia a iniciatívy, ktoré také riešenie hľadajú. V rámci nich mnohí veľmi vynaliezavo a s veľkým nadšením vynakladajú úsilie, aby sa podarilo presadiť aj iný prístup k ekonomike, ako len ten ziskovo-egoistický. Pravdepodobne skôr či neskôr niektorí z nich prídu na to - v to pevne verím - že bez zmeny výchovy a vzdelávacieho systému je také niečo sotva možné.

utorok 17. novembra 2015

Rudolf Steiner: Reálne sily v sociálnom živote súčasnosti

V článku "Reálne sily v sociálnom živote súčasnosti" z roku 1921 Steiner opätovane (bol to tretí rok od začiatku jeho verejného pôsobenia v súvislosti so sociálnou otázkou) poukazuje na nutnosť poznania podstaty sociálnych síl, aby bolo možné v spoločnosti niečo zmeniť k lepšiemu. Vysvetľuje tiež, prečo to verejnosť dostatočne nechápala.

sobota 3. októbra 2015

Rudolf Steiner: Pôda trojčlennosti

Ďalší zo Steinerových textov z roku 1919, Pôda trojčlennosti, v ktorom poukazuje na to, že reálny obsah sociálnej otázky vyplynie v ostrých obrysoch najavo až potom, keď sa pripraví živná pôda pre sociálny organizmus, ktorá mu umožní vyrásť. Sociálna otázka je v obvyklom ponímaní vlastne len matným tušením toho, čím ona v skutočnosti je: čiže otázkou komplexnej súvislosti jednotlivého človeka s celým ľudstvom, so svetom materiálnym a so svetom duchovným. Pokusy riešiť izolovane jej jednotlivé aspekty musia zlyhať, obzvlášť, ak by také pokusy boli robené vychádzajúc zo starého myslenia.

sobota 19. septembra 2015

Preklad textu: Základný omyl sociálneho myslenia

Bol pridaný preklad článku z novembra 1919: Základný omyl sociálneho myslenia, v ktorom Steiner ukazuje, ako v minulosti vznikol nesprávny myšlienkový návyk spočívajúci v tom, že sa všetko odvodzuje len od ekonomickej oblasti, a ako tento návyk musí byť nahradený iným spôsobom uvažovania o sociálnych záležitostiach.

nedeľa 6. septembra 2015

Rudolf Steiner: Hospodársky zisk a duch času

K dispozícii je preklad textu "Hospodársky zisk a duch času", v ktorom Steiner ukazuje nedostatky dvoch protikladných názorov na túto problematiku, a tiež načrtáva možné riešenie. Toto riešenie je samozrejme príliš komplexné na to, aby ho bolo možné predostrieť v jednom článku. Súvisí s ním napríklad celá problematika asociatívnej ekonomiky, revízia vlastníckych práv k podnikom, nový prístup peniazom, ale aj úplne nový pohľad na vzdelávanie a školstvo.

Pochopiť to, o čo ide pri odstránení zisku ako ekonomickej motivácie, je záležitosťou dlhého a systematického štúdia - avšak nielen štúdia ekonómie. Práve moderná ekonómia je v tejto súvislosti v podstate bezradná. Ako ukazujú udalosti posledných rokov, najmä od roku 2008, liberálne dogmy o slobodnom trhu a zázračnej neviditeľnej ruke zlyhali (aj keď sa ich dnes ešte mnohí držia z istej zotrvačnosti myslenia).

Lenže ani klasické chápanie socialistickej ekonomiky tu veľmi nepomôže. Tí, ktorí majú poňatie o každodennom živote za reálneho socializmu sotva môžu poprieť to, že ani vtedy nevymizla honba za osobným prospechom, ktorá bola jednou z hlavných motivácií širokých vrstiev obyvateľstva. Aj vtedy existovali "fušky" znamenajúce čiernu prácu len pre vlastný zisk (často krát vykonávanú v rámci pracovného času oficiálneho zamestnania), získavanie rôznych ekonomických výhod "po známosti" či predaj "pod pultom" (a s tým súvisiaci termín "podpultový tovar"), stavanie súkromných budov "za štátne", a v neposlednom rade aj permanentné rozkrádanie spoločného vlastníctva v duchu hesla "kto nekradne zo spoločného, okráda vlastnú rodinu". Socializmus síce navonok odstránil niektoré nežiadúce ekonomické javy spôsobované kapitalizmom, ale v skutočnosti ich len premiestnil do inej oblasti života, do šedej zóny, kde sa to potom do istej miery ticho tolerovalo. Samozrejme, možno by sa časom našli spôsoby na vysporiadanie sa aj s týmito javmi. Lenže takéto dlhodobé chovanie ľudí, na ktorom sa podieľali všetky vrstvy spoločnosti, vrátane tých najvyšších, rozrušilo spoločenské väzby do takej miery, že systém sa už nebol schopný udržať.

Podľa sociologických výskumov obdobia tesne po novembri 1989 existovala v Československu silná podpora socialistických myšlienok, chýbali však jasné predstavy o ich realizácii. Sotva niekto vedel, ako možno realizovať vznešený ideál nezištnosti a solidarity, keď zároveň prevažná väčšina ľudí myslí hlavne na vlastný prospech. Tí, ktorí to možno vedeli, neboli vypočutí. Namiesto toho sa ľudia nechali uchlácholiť frázami a ilúziami o údajne dobre fungujúcom trhovom hospodárstve západného typu, čo viedlo až k súčasnému stavu.

Dnes sa objavujú ďalšie frázy a ilúzie o riešeniach sľubujúcich to, že ľudia budú nezištne pracovať pre spoločnosť. Jednou z nich je idea nepodmieneného základného príjmu: vraj len ak človek dostane peniaze na živobytie bez akýchkoľvek podmienok, až potom sa môže prejaviť jeho nezištná ochota pracovať v prospech celku. Ľudia by sa z predchádzajúcich skúseností snáď mohli poučiť, že takéto iluzórne riešenia vedú obvykle k presnému opaku toho, čo je sľubované. Preto by bolo treba obrátiť sa k riešeniam reálnym - a jedno z takýchto reálnych riešení je súčasťou sociálnej trojčlennosti.

piatok 21. augusta 2015

Rudolf Steiner: Pestovanie ducha a hospodársky život

V preklade článku z októbra roku 1919 "Pestovanie ducha a hospodársky život" poukazuje Rudolf Steiner na bežne rozšírenú ilúziu, že údajne stačí sociálne usporiadať spoločenské inštitúcie a zariadenia, a tým sa stane ľudské spolužitie harmonickejším a lepším.

Uvedené platí to v mnohých ohľadoch ešte aj pre súčasnosť, veď napríklad onen pochabý nápad so základným príjmom (ZP), ktorý sa v týchto dňoch objavil v slovenských médiách nie je ničím iným ako takouto ilúziou: "Základný príjem tvorí materiálny základ, ktorý každému umožňuje prežiť svoj život kvalitnejšie", píše sa v článku, ktorý sa objavil v rovnakom znení najskôr na Etrende, potom na SME. Inak povedané, zariaďme, aby ľuďom chodili každý mesiac peniaze na účet a život bude vraj lepší.

S touto témou súvisí napríklad aj iný Steinerov text, ktorý bol preložený asi pred dvoma rokmi: Idey a chlieb. V jeho závere stojí:

Pomôcť môže len náhľad, že nedostatku chleba predchádzal nedostatok ideí, to druhé uvedené je pôvodnou príčinou prvého. Cesta, ktorou sme šli, bola: nedostatok ideí, nedostatok chleba. Cesta, ktorou musíme ísť: v ideách nájsť vôľu k usmerňovaniu práce. Týmto spôsobom bude vytvorený chlieb.

Pod chlebom si možno predstaviť práve onen materiálny základ života spomenutý v článku o ZP. Vytvoreniu materiálneho základu musí predchádzať osvojenie si nových ideí. A kto si dokáže osvojiť nový pohľad na spoločnosť a jej ekonomickú sféru, ten pochopí akou ilúziou ZP je.

K téme ZP viď aj tu:
http://www.trojclennost.org/texty/diskusie-polemiky

sobota 8. augusta 2015

Rudolf Steiner: Výzva nemeckému ľudu a kultúrnemu svetu (rok 1919)

Po neúspechoch pri pokusoch spolupracovať v rokoch 1917 až do začiatku roka 1919 s vtedajšími politikmi pri realizácii idey sociálnej trojčlennosti, rozhodol sa Rudolf Steiner obrátiť za pomoci svojich početných spolupracovníkov na verejnosť. V marci 1919 bola vydaná

Výzva nemeckému ľudu a kultúrnemu svetu


Ukážku pôvodného letáku výzvy možno vidieť tu (kliknutín na obrázok ho zväčšíte):
Aufruf: An das deutsche Volk und die Kulturwelt!  

nedeľa 26. júla 2015

Nový článok: Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky

Existuje podobnosť medzi súčasnou situáciou v súvislosti vyjednávaniami o Grécku a vyjednávaniami o Versaillskej zmluve, ktorá po 1. svetovej vojne Nemecko uvrhla do tragickej a neriešiteľnej situácie?

Túto otázku si kladiem v texte a zámerne pridávam aj unikátny úryvok zo súkromného rozhovoru medzi Rudolfom Steinerom a jeho spolupracovníkmi, ktorý prebehol práve v čase mierových rokovaní vo Versailles v januári 1919.

Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky



nedeľa 12. júla 2015

Preklad článku Rudolfa Steinera: Právo a hospodárstvo

V súčasnom období máme možnosť sledovať prebiehajúce rokovania o tom, či Grécko zotrvá v eurozóne, či dostane novú úverovú pomoc, či mu budú odpustené staré dlhy atď. Politici z európskych krajín sa opakovane schádzajú a snažia sa nejakým spôsobom nájsť riešenie tejto situácie. Táto situácia je o to zložitejšia, že v súčasnom globalizovanom svete nikto nevie zodpovedne odhadnúť, aké dôsledky bude mať vystúpenie či zotrvanie Grécka v eurozóne na ostatné európske krajiny, o dôsledkoch iných rozhodnutí ani nehovoriac.

Politické rozhodovanie o ekonomických otázkach je záležitosť stará približne dvesto rokov. Objavilo sa ako reakcia na potrebu korigovať sociálne škody, ktoré vznikali (a doteraz vznikajú) v dôsledku nástupu modernej kapitalistickej formy ekonomiky. Počas celých tých dvesto rokov sa však ukazujú problémy a limity, ktoré toto rozhodovanie má. Vrcholí to práve v súčasnej celosvetovej situácii, keď približne od roku 2008 nadobudli zjavné vonkajšie spoločenské pomery takú podobu, že v podstate každá snaha politicky ich usmerniť stroskotala - dosiahne sa nanajvýš krátkodobý pozitívny účinok, ktorý rýchlo pominie a nakoniec je situácia ešte horšia. Prípad Grécka je v tomto zmysle "ukážkovým" a tragickým zároveň.

Dnes stále viac ľudí napadá otázka: je vôbec možné nájsť odpovede na pálčivé otázky súvisiace so situáciou v Grécku, ale aj v celej Európe, cestou politických rokovaní? A ak nie, tak ako inak by to mohlo ísť?

Tejto témy sa týka aj nasledujúci preložený text Rudolfa Steinera:

Právo a hospodárstvo

pondelok 29. júna 2015

Článok Rudolfa Steinera: Korene sociálneho života

Pre správne porozumenie sociálnemu aspektu spoločnosti je najskôr potrebné si aktívne vyškoliť myslenie určitým spôsobom, o ktorom Rudolf Steiner hovorí vo svojom článku:

Korene sociálneho života

Súčasnosť si žiada toto myslenie na každom kroku, ale je len málo tých, ktorí sa odhodlali ho podstúpiť. Tí, ktorí sa o to pokúsili v minulosti, a aj tí, ktorí sa o to snažia dnes - tí všetci vedia, že to je namáhavý a náročný proces trvajúci roky. Vlastne sa sotva dá povedať, že tento proces niekedy skončí, pretože také myslenie je treba neustále treba oživovať, aby neustrnulo a neupadlo späť do zmäteného a nejasného uvažovania zmietaného predsudkami a vášňami.

Potrebujeme toto aktívne vyškolené myslenie. Stupňujúci sa spoločenský chaos od v základoch sa otriasajúcej európskej ekonomiky, cez bezradnosť voči závažným otázkam vyplývajúcim z imigrácie, vojenských konfliktov a terorizmu, až dlhodobo žalostnú úroveň školstva - to všetko nás urgentne vyzýva, aby sme v zmysle tohto myšlienkového školenia intenzívne pracovali. 

nedeľa 31. mája 2015

Samovoľné odčleňovanie ekonomickej sféry

Tretia časť série o tom, v čom spočíva aktuálnosť idey sociálnej trojčlennosti. Hovorí sa v nej o tendenciách samovoľného odčleňovania ekonomickej sféry od sedemdesiatych rokov 20. storočia a dôsledkoch, ktoré to bude mať, ak toto odčleňovanie nezačneme vedome usmerňovať:

Samovoľné odčleňovanie ekonomickej sféry spoločnosti


nedeľa 17. mája 2015

Článok Rudolfa Steinera: Marxizmus a trojčlennosť

Bol pridaný preklad článku Rudolfa Steinera o jeho pohľade na vtedajšie (rok 1919) požiadavky marxizmu:

http://www.trojclennost.org/texty/prelozene-texty/marxizmus-a-trojclennost-rudolf-steiner

Možno by niekoho zaujímalo, do akej miery platí to, o čom sa v článku píše.

Ak sa človek trochu zaujíma o dianie v kruhoch ľudí zastávajúcich marxizmus, tak si ľahko všimne, že tam prebieha intelektuálny zápas o to, do akej miery sú na základe historických skúseností posledných sto rokov Marxove tézy platné. V oveľa väčšej miere ako za Steinerovho života je badať úprimné úsilie odlíšiť čiastočnú pravdu od toho, čo je úplne mylné. V súčasnosti sa už aj seriózne vedecké štúdie zaoberajú obsahom marxizmu a chcú ho v rámci možností objektívne zhodnotiť. Je teda možno konštatovať výrazný posun k pravdivejšiemu a reálnejšiemu pohľadu.

Na druhej strane však vidno aj to, že obmedzený rámec, daný najmä názorom o nezmieriteľnosti protikladov a historicko-materialistickými východiskami marxizmu, zásadným spôsobom limituje zástancov týchto ideí v pochopení všetkého toho, čo sa udialo v 20. storočí, a prečo mohutné komunistické hnutie nakoniec dopadlo tak, ako dopadlo.

Socialisticky zmýšľajúci ľudia sa aj dnes snažia byť nositeľmi progresívnych ideí. Mnohí však opustili to, čo bolo čiastočnou pravdou marxizmu (čiže napr. potreba odstránenia tovarového charakteru práce a zmeny spôsobu spravovania ekonomiky) a namiesto toho sa chytili "nových" ideí - ako napr. nepodmienený základný príjem, Schweickartova ekonomická demokracia, technokomunizmus, ekosocializmus a ďalšie - ktoré podobným spôsobom obsahujú nejakú pravdivosť, ale sú veľmi hmlisté a zmätené. Dôsledok takého stavu je potom každému zdravo uvažujúcemu človeku zrejmý: budú sa zase opakovať staré chyby.

nedeľa 26. apríla 2015

Starnúce peniaze: Rudolf Steiner a Silvio Gesell

V tejto dobe ekonomického úpadku  a finančného chaosu sa ľudia pýtajú, ako možno reformovať peňažníctvo, aby sa eliminovali jeho škodlivé dôsledky. Okrem iného sa obracajú k ideám Silvia Gesella, ktorý je známy ako navrhovateľ peňažnej reformy obsahujúcej aj starnúce peniaze.

Nájdu sa dokonca aj záujemcovia o sociálnu trojčlennosť, ktorí tvrdia, že Gesell vlastne chcel realizovať, či dokonca realizoval reformné návrhy Rudolfa Steinera v oblasti peňažníctva:

"Gesell tedy uskutečnil v praxi to, co navrhl Rudolf Steiner: vytvoření systému, kde by peníze při nečinnosti stárly, byly by zatížené užívacím poplatkem." (Aby peníze sloužily, rozhovor medzi Táňou Fischerovou a Radomilom Hradilom)

Je to naozaj pravda? Alebo je to len nedostatočná znalosť či nepochopenie Steinerových návrhov? Sylvain Coiplet z berlínskeho Inštitútu sociálnej trojčlennosti zostavil na túto tému krátke porovnanie, ktoré si môžete prečítať:

Starnúce peniaze: Rudolf Steiner a Silvio Gesell

V budúcnosti bude publikovaný preklad dvoch brožúr na túto tému:

  1. Čo sú to peniaze?
  2. O úroku a starnúcich peniazoch

pondelok 2. februára 2015

Trojakosť súčasnej ľudskej spoločnosti

Zapletenosť troch prvkov
súčasnej spoločnosti
Druhá časť série o tom, v čom je idea sociálnej trojčlennosti aktuálna dnes. Hovorí sa v nej o nástupe tretieho sektora na "scénu" spoločenského diania od polovice 19. storočia a o tom, ako chaoticky prepletené tri prvky súčasnej spoločnosti navzájom negujú svoj pozitívny účinok:

Trojakosť súčasnej ľudskej spoločnosti



nedeľa 12. októbra 2014

Článok o škodlivosti dvojčlennosti a hrozbe anarchokapitalizmu

Aj keď zástancovia sociálnej trojčlennosti poukazujú na nedostatky súčasného jednotného štátu a jeho aktivít, nesmú zabúdať na to, že takzvaná dvojčlennosť, teda jednostranné osamostatnenie ekonomickej oblasti od štátu bez osamostatnenia oblasti kultúrno-duchovnej, je oveľa horšou možnosťou ako súčasný stav.

Viac o tom v článku:

Škodlivosť dvojčlennosti a hrozba anarchokapitalizmu