Rudolf Steiner: Pôda trojčlennosti

Ďalší zo Steinerových textov z roku 1919, Pôda trojčlennosti, v ktorom poukazuje na to, že reálny obsah sociálnej otázky vyplynie v ostrých obrysoch najavo až potom, keď sa pripraví živná pôda pre sociálny organizmus, ktorá mu umožní vyrásť. Sociálna otázka je v obvyklom ponímaní vlastne len matným tušením toho, čím ona v skutočnosti je: čiže otázkou komplexnej súvislosti jednotlivého človeka s celým ľudstvom, so svetom materiálnym a so svetom duchovným. Pokusy riešiť izolovane jej jednotlivé aspekty musia zlyhať, obzvlášť, ak by také pokusy boli robené vychádzajúc zo starého myslenia.

Nové politické strany a nové sľuby?

Denník SME dnes zverejnil správu, že na Slovensku pravdepodobne pribudne ďalších 11 politických strán (ak zozbierajú dostatočný počet podpisov na registráciu). Samotné názvy strán sľubujú šancu, zmenu, skok, nádej, priamu demokraciu, verejný záujem, sociálnosť, prácu, národ... Ale čo nového prinesú, keď sú v nich ľudia, ktorí myslia starým spôsobom? Veď táto záplava nových subjektov je zakladaná z veľkej časti bývalými členmi iných strán. A aké budú ich metódy? Zase lož a bezcharakterný oportunizmus? A potom budeme počúvať, že sa to inak nedá, že človek musí predsa akceptovať kompromisy?

Dúfam, že ľudia aj vďaka tomuto už pochopia, že so súčasnou formou politiky sa nikam nedostaneme bez ohľadu na počet strán, ktoré budú na Slovensku založené a bez ohľadu na krásu predvolebných sľubov, ktoré budú sľubované a pekne znejúce slogany, ktoré budú hlásané.

V čom spočíva novosť idey sociálnej trojčlennosti?

Séria krátkych zamyslení na tému, čo je vlastne nového na idey sociálnej trojčlennosti a či je v súčasnosti táto idea aktuálna.

Novosť idey sociálnej trojčlennosti

Článok Rudolfa Steinera "Túžba doby po myšlienkach"

Vždy, keď sa v spoločnosti stupňuje chaos a viazne jej každodenný chod, kladú si ľudia otázku, čo je potrebné ako prvé spraviť, aby sa situácia zlepšila. Opakovane sa objavujú nápady, že treba zaviesť také či onaké opatrenie, napríklad, odhlasovať nejaké zákony, vyplácať nové sociálne dávky alebo, naopak, zredukovať tie existujúce, vytvoriť pracovné miesta, podporiť nejako podnikanie a podobne. Pri diskusiách o týchto opatreniach obvykle len málokoho napadne, či je vôbec správne uvažovať spôsobom "čo robiť?" bez toho, aby sa človek pokúsil zmeniť myslenie.
V článku Túžba doby po myšlienkach Rudolf Steiner práve na tento problém poukazuje: nemôžeme vytvoriť nič nové bez nových myšlienok. Čokoľvek niekto robí podľa starého zmýšľania bude vždy len ničením, aj keď by sľubované vízie boli akokoľvek optimistické. Niečo nové tvorí človek len vtedy, ak sa najskôr bude namáhať prísť na nové myšlienky.

Aktuálne napríklad môžeme čítať o prejave nemeckého ministra zahraničných vecí, v ktorom vyzýva čelných predstaviteľov nemeckého priemyslu, aby pomohli politikom urobiť z Nemecka imperiálnu veľmoc. Požaduje návrat k aktívnejšej a agresívnejšej zahraničnej politike, nepriamo aj k silnejšiemu prepojeniu ekonomiky a politiky. Ako vidno, poprední predstavitelia európskych krajín reagujú na krízovú situáciu posledných rokov obvykle opakovaním starých myšlienkových schém. Odlišujú sa navzájom len tým, či si vyberú schému zo vzdialenejšej alebo z menej vzdialenej minulosti. Dá sa povedať, že namiesto reálnych myšlienok je tu prítomné len myšlienkové vákuum. Kto pozorne sleduje tento vývoj musí v tom všetkom vidieť veľké varovanie. Ak nedokážeme ako ľudské spoločenstvo získať nové tvorivé myšlienky, potom môže prísť skutočne len tá druhá možnosť: ničenie.

Situácia sa však mení každý deň a stále existuje nádej, že sa podarí nájsť konštruktívny smer. Mnohí dnes naozaj túžia po inom spôsobe života, ktorý by bol rýdzejší, pravdivejší a preniknutý skutočnou ľudskosťou. Dobrá vôľa by sa teda snáď našla. A tie myšlienky? Sme im dostatočne otvorení a pripravení vynaložiť námahu pochopiť niečo nové? Alebo zase iba chceme, aby sa veci zmenili bez našej vlastnej zmeny?