Nový članok: Schopnosť pracovať, ochota pracovať a trojčlenný sociálny organizmus

V preklade ďalšieho článku R. Steinera "Schopnosť pracovať, ochota pracovať a trojčlenný sociálny organizmus" hovorí o téme zisku, ktorou sa zaoberal opakovane (viď napríklad aj tu: "Hospodársky zisk a duch času"), pretože považoval za veľmi dôležité, aby ľudstvo našlo riešenie na tento problém.

V súčasnosti sa objavujú rôzne snaženia a iniciatívy, ktoré také riešenie hľadajú. V rámci nich mnohí veľmi vynaliezavo a s veľkým nadšením vynakladajú úsilie, aby sa podarilo presadiť aj iný prístup k ekonomike, ako len ten ziskovo-egoistický. Pravdepodobne skôr či neskôr niektorí z nich prídu na to - v to pevne verím - že bez zmeny výchovy a vzdelávacieho systému je také niečo sotva možné.

Preklad textu: Základný omyl sociálneho myslenia

Bol pridaný preklad článku z novembra 1919: Základný omyl sociálneho myslenia, v ktorom Steiner ukazuje, ako v minulosti vznikol nesprávny myšlienkový návyk spočívajúci v tom, že sa všetko odvodzuje len od ekonomickej oblasti, a ako tento návyk musí byť nahradený iným spôsobom uvažovania o sociálnych záležitostiach.

Rudolf Steiner: Hospodársky zisk a duch času

K dispozícii je preklad textu "Hospodársky zisk a duch času", v ktorom Steiner ukazuje nedostatky dvoch protikladných názorov na túto problematiku, a tiež načrtáva možné riešenie. Toto riešenie je samozrejme príliš komplexné na to, aby ho bolo možné predostrieť v jednom článku. Súvisí s ním napríklad celá problematika asociatívnej ekonomiky, revízia vlastníckych práv k podnikom, nový prístup peniazom, ale aj úplne nový pohľad na vzdelávanie a školstvo.

Pochopiť to, o čo ide pri odstránení zisku ako ekonomickej motivácie, je záležitosťou dlhého a systematického štúdia - avšak nielen štúdia ekonómie. Práve moderná ekonómia je v tejto súvislosti v podstate bezradná. Ako ukazujú udalosti posledných rokov, najmä od roku 2008, liberálne dogmy o slobodnom trhu a zázračnej neviditeľnej ruke zlyhali (aj keď sa ich dnes ešte mnohí držia z istej zotrvačnosti myslenia).

Lenže ani klasické chápanie socialistickej ekonomiky tu veľmi nepomôže. Tí, ktorí majú poňatie o každodennom živote za reálneho socializmu sotva môžu poprieť to, že ani vtedy nevymizla honba za osobným prospechom, ktorá bola jednou z hlavných motivácií širokých vrstiev obyvateľstva. Aj vtedy existovali "fušky" znamenajúce čiernu prácu len pre vlastný zisk (často krát vykonávanú v rámci pracovného času oficiálneho zamestnania), získavanie rôznych ekonomických výhod "po známosti" či predaj "pod pultom" (a s tým súvisiaci termín "podpultový tovar"), stavanie súkromných budov "za štátne", a v neposlednom rade aj permanentné rozkrádanie spoločného vlastníctva v duchu hesla "kto nekradne zo spoločného, okráda vlastnú rodinu". Socializmus síce navonok odstránil niektoré nežiadúce ekonomické javy spôsobované kapitalizmom, ale v skutočnosti ich len premiestnil do inej oblasti života, do šedej zóny, kde sa to potom do istej miery ticho tolerovalo. Samozrejme, možno by sa časom našli spôsoby na vysporiadanie sa aj s týmito javmi. Lenže takéto dlhodobé chovanie ľudí, na ktorom sa podieľali všetky vrstvy spoločnosti, vrátane tých najvyšších, rozrušilo spoločenské väzby do takej miery, že systém sa už nebol schopný udržať.

Podľa sociologických výskumov obdobia tesne po novembri 1989 existovala v Československu silná podpora socialistických myšlienok, chýbali však jasné predstavy o ich realizácii. Sotva niekto vedel, ako možno realizovať vznešený ideál nezištnosti a solidarity, keď zároveň prevažná väčšina ľudí myslí hlavne na vlastný prospech. Tí, ktorí to možno vedeli, neboli vypočutí. Namiesto toho sa ľudia nechali uchlácholiť frázami a ilúziami o údajne dobre fungujúcom trhovom hospodárstve západného typu, čo viedlo až k súčasnému stavu.

Dnes sa objavujú ďalšie frázy a ilúzie o riešeniach sľubujúcich to, že ľudia budú nezištne pracovať pre spoločnosť. Jednou z nich je idea nepodmieneného základného príjmu: vraj len ak človek dostane peniaze na živobytie bez akýchkoľvek podmienok, až potom sa môže prejaviť jeho nezištná ochota pracovať v prospech celku. Ľudia by sa z predchádzajúcich skúseností snáď mohli poučiť, že takéto iluzórne riešenia vedú obvykle k presnému opaku toho, čo je sľubované. Preto by bolo treba obrátiť sa k riešeniam reálnym - a jedno z takýchto reálnych riešení je súčasťou sociálnej trojčlennosti.

Nový článok: Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky

Existuje podobnosť medzi súčasnou situáciou v súvislosti vyjednávaniami o Grécku a vyjednávaniami o Versaillskej zmluve, ktorá po 1. svetovej vojne Nemecko uvrhla do tragickej a neriešiteľnej situácie?

Túto otázku si kladiem v texte a zámerne pridávam aj unikátny úryvok zo súkromného rozhovoru medzi Rudolfom Steinerom a jeho spolupracovníkmi, ktorý prebehol práve v čase mierových rokovaní vo Versailles v januári 1919.

Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky

Preklad článku Rudolfa Steinera: Právo a hospodárstvo

V súčasnom období máme možnosť sledovať prebiehajúce rokovania o tom, či Grécko zotrvá v eurozóne, či dostane novú úverovú pomoc, či mu budú odpustené staré dlhy atď. Politici z európskych krajín sa opakovane schádzajú a snažia sa nejakým spôsobom nájsť riešenie tejto situácie. Táto situácia je o to zložitejšia, že v súčasnom globalizovanom svete nikto nevie zodpovedne odhadnúť, aké dôsledky bude mať vystúpenie či zotrvanie Grécka v eurozóne na ostatné európske krajiny, o dôsledkoch iných rozhodnutí ani nehovoriac.

Politické rozhodovanie o ekonomických otázkach je záležitosť stará približne dvesto rokov. Objavilo sa ako reakcia na potrebu korigovať sociálne škody, ktoré vznikali (a doteraz vznikajú) v dôsledku nástupu modernej kapitalistickej formy ekonomiky. Počas celých tých dvesto rokov sa však ukazujú problémy a limity, ktoré toto rozhodovanie má. Vrcholí to práve v súčasnej celosvetovej situácii, keď približne od roku 2008 nadobudli zjavné vonkajšie spoločenské pomery takú podobu, že v podstate každá snaha politicky ich usmerniť stroskotala - dosiahne sa nanajvýš krátkodobý pozitívny účinok, ktorý rýchlo pominie a nakoniec je situácia ešte horšia. Prípad Grécka je v tomto zmysle "ukážkovým" a tragickým zároveň.

Dnes stále viac ľudí napadá otázka: je vôbec možné nájsť odpovede na pálčivé otázky súvisiace so situáciou v Grécku, ale aj v celej Európe, cestou politických rokovaní? A ak nie, tak ako inak by to mohlo ísť?

Tejto témy sa týka aj nasledujúci preložený text Rudolfa Steinera:

Právo a hospodárstvo