Cieľom je upozorniť na kritický stav v školstve, ktoré sa dostalo do bodu, že ak sa neudeje žiadna zmena, v spoločnosti sa bude dramaticky prehlbovať nezamestnanosť a rásť kriminalita. Už teraz máme štvrtinu mladých ľudí v najohrozenejšej skupine – nepracujú, neštudujú ani sa nerekvalifikujú a toto množstvo sa nízkou úrovňou vzdelanosti bude zväčšovať. Aj keď je veľa učiteľov a škôl s vynikajúcimi výsledkami, ako celok školstvo u nás nefunguje.
Máme tretinu pätnásťročných mladých ľudí z verejných škôl, ktorí sú v medzinárodnom testovaní PISA len na prvej zo šiestich úrovní čitateľskej a matematickej gramotnosti. To znamená, že ako dospelí nebudú rozumieť napríklad praktickým financiám, úverovým podmienkam, nebudú chápať cudzie výrazy a svoje záväzky v zmluvách.
Od roku 1989 mala každá vláda v programe školstvo ako prioritu a možno aj s dobrým úmyslom, ale výsledky vypovedajú o inom. Školstvo nemá stratégiu, nevieme sa zhodnúť na tom, aké školy chceme mať.
Učiteľov štát nadlho zablokoval voči akýmkoľvek reformám. Legislatívne zmeny, ktoré prišli potom, úplne popreli zmysel školského zákona. Dali nové kompetencie napríklad samosprávam, ktoré vniesli do školstva nesystémové prvky.
Avšak v skutočnosti to nie je nič nové (pani Repčíková to ani netvrdí) . Situácia je zlá celé desaťročia a v posledných rokoch sa zhoršuje rýchlym tempom. V každom prípade je veľmi dôležité o tom hovoriť a preto tento článok musí potešiť niekoho, kto si úprimne praje zlepšenie stavu nášho školstva.
K tejto téme viď aj texty:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára