Rudolf Steiner: Pestovanie ducha a hospodársky život

V preklade článku z októbra roku 1919 "Pestovanie ducha a hospodársky život" poukazuje Rudolf Steiner na bežne rozšírenú ilúziu, že údajne stačí sociálne usporiadať spoločenské inštitúcie a zariadenia, a tým sa stane ľudské spolužitie harmonickejším a lepším.

Uvedené platí to v mnohých ohľadoch ešte aj pre súčasnosť, veď napríklad onen pochabý nápad so základným príjmom (ZP), ktorý sa v týchto dňoch objavil v slovenských médiách nie je ničím iným ako takouto ilúziou: "Základný príjem tvorí materiálny základ, ktorý každému umožňuje prežiť svoj život kvalitnejšie", píše sa v článku, ktorý sa objavil v rovnakom znení najskôr na Etrende, potom na SME. Inak povedané, zariaďme, aby ľuďom chodili každý mesiac peniaze na účet a život bude vraj lepší.

S touto témou súvisí napríklad aj iný Steinerov text, ktorý bol preložený asi pred dvoma rokmi: Idey a chlieb. V jeho závere stojí:

Pomôcť môže len náhľad, že nedostatku chleba predchádzal nedostatok ideí, to druhé uvedené je pôvodnou príčinou prvého. Cesta, ktorou sme šli, bola: nedostatok ideí, nedostatok chleba. Cesta, ktorou musíme ísť: v ideách nájsť vôľu k usmerňovaniu práce. Týmto spôsobom bude vytvorený chlieb.

Pod chlebom si možno predstaviť práve onen materiálny základ života spomenutý v článku o ZP. Vytvoreniu materiálneho základu musí predchádzať osvojenie si nových ideí. A kto si dokáže osvojiť nový pohľad na spoločnosť a jej ekonomickú sféru, ten pochopí akou ilúziou ZP je.

K téme ZP viď aj tu:
http://www.trojclennost.org/texty/diskusie-polemiky

Rudolf Steiner: Výzva nemeckému ľudu a kultúrnemu svetu (rok 1919)

Po neúspechoch pri pokusoch spolupracovať v rokoch 1917 až do začiatku roka 1919 s vtedajšími politikmi pri realizácii idey sociálnej trojčlennosti, rozhodol sa Rudolf Steiner obrátiť za pomoci svojich početných spolupracovníkov na verejnosť. V marci 1919 bola vydaná

Výzva nemeckému ľudu a kultúrnemu svetu


Ukážku pôvodného letáku výzvy možno vidieť tu (kliknutín na obrázok ho zväčšíte):
 

Nový článok: Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky

Existuje podobnosť medzi súčasnou situáciou v súvislosti vyjednávaniami o Grécku a vyjednávaniami o Versaillskej zmluve, ktorá po 1. svetovej vojne Nemecko uvrhla do tragickej a neriešiteľnej situácie?

Túto otázku si kladiem v texte a zámerne pridávam aj unikátny úryvok zo súkromného rozhovoru medzi Rudolfom Steinerom a jeho spolupracovníkmi, ktorý prebehol práve v čase mierových rokovaní vo Versailles v januári 1919.

Grécko, Versailles 1919 a bezmyšlienkovitosť politiky

Preklad článku Rudolfa Steinera: Právo a hospodárstvo

V súčasnom období máme možnosť sledovať prebiehajúce rokovania o tom, či Grécko zotrvá v eurozóne, či dostane novú úverovú pomoc, či mu budú odpustené staré dlhy atď. Politici z európskych krajín sa opakovane schádzajú a snažia sa nejakým spôsobom nájsť riešenie tejto situácie. Táto situácia je o to zložitejšia, že v súčasnom globalizovanom svete nikto nevie zodpovedne odhadnúť, aké dôsledky bude mať vystúpenie či zotrvanie Grécka v eurozóne na ostatné európske krajiny, o dôsledkoch iných rozhodnutí ani nehovoriac.

Politické rozhodovanie o ekonomických otázkach je záležitosť stará približne dvesto rokov. Objavilo sa ako reakcia na potrebu korigovať sociálne škody, ktoré vznikali (a doteraz vznikajú) v dôsledku nástupu modernej kapitalistickej formy ekonomiky. Počas celých tých dvesto rokov sa však ukazujú problémy a limity, ktoré toto rozhodovanie má. Vrcholí to práve v súčasnej celosvetovej situácii, keď približne od roku 2008 nadobudli zjavné vonkajšie spoločenské pomery takú podobu, že v podstate každá snaha politicky ich usmerniť stroskotala - dosiahne sa nanajvýš krátkodobý pozitívny účinok, ktorý rýchlo pominie a nakoniec je situácia ešte horšia. Prípad Grécka je v tomto zmysle "ukážkovým" a tragickým zároveň.

Dnes stále viac ľudí napadá otázka: je vôbec možné nájsť odpovede na pálčivé otázky súvisiace so situáciou v Grécku, ale aj v celej Európe, cestou politických rokovaní? A ak nie, tak ako inak by to mohlo ísť?

Tejto témy sa týka aj nasledujúci preložený text Rudolfa Steinera:

Právo a hospodárstvo

Článok Rudolfa Steinera: Korene sociálneho života

Pre správne porozumenie sociálnemu aspektu spoločnosti je najskôr potrebné si aktívne vyškoliť myslenie určitým spôsobom, o ktorom Rudolf Steiner hovorí vo svojom článku:

Korene sociálneho života

Súčasnosť si žiada toto myslenie na každom kroku, ale je len málo tých, ktorí sa odhodlali ho podstúpiť. Tí, ktorí sa o to pokúsili v minulosti, a aj tí, ktorí sa o to snažia dnes - tí všetci vedia, že to je namáhavý a náročný proces trvajúci roky. Vlastne sa sotva dá povedať, že tento proces niekedy skončí, pretože také myslenie je treba neustále treba oživovať, aby neustrnulo a neupadlo späť do zmäteného a nejasného uvažovania zmietaného predsudkami a vášňami.

Potrebujeme toto aktívne vyškolené myslenie. Stupňujúci sa spoločenský chaos od v základoch sa otriasajúcej európskej ekonomiky, cez bezradnosť voči závažným otázkam vyplývajúcim z imigrácie, vojenských konfliktov a terorizmu, až dlhodobo žalostnú úroveň školstva - to všetko nás urgentne vyzýva, aby sme v zmysle tohto myšlienkového školenia intenzívne pracovali. 

Oddelenie školy od štátu

Posledné obdobie prinieslo niekoľko udalostí, ktoré môžu potešiť toho, kto sa zaujíma o vývoj v školstve a kto si praje, aby výchova a vzdelávanie skutočne uvádzali deti zdravým spôsobom do života tejto spoločnosti.

Veľkého ocenenia je hodná skutočnosť, že sa konečne nebojíme položiť aj nepríjemnú, ale veľmi vážnu otázku: Ohrozuje školstvo budúcnosť Slovenska? Také niečo vždy vyvolá nádej na zmenu, pretože priznať si, že niečo nie je v poriadku, je zaiste základom toho, aby sme mohli hľadať spôsob, ako to zlepšiť. Táto otázka zaznela v rámci projektu "Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku" - kampane, ktorej úlohou je otvoriť širokú verejnú diskusiu o tom, čo a ako by sa mohlo v školstve zmeniť. Samozrejme, ešte je priskoro robiť si úsudok o reálnom účinku, ktorý to môže mať, ale keď sa už niečo také začína, rád by som trochu prispel k tejto diskusii prekladom textu, v ktorom Rudolf Steiner sformuloval argumenty pre potrebu oddelenia školy od štátu a ekonomiky.

Slobodná škola a trojčlennosť

Na jeseň (zmena: kniha výjde vo februári 2016) je plánované vydanie publikácie "Princíp slobody a slobodná škola" (nemecký orginál v PDF tu: Was ist eine "freie" Schule?). Čitateľ sa v nej sa môže dozvedieť niečo o tom, že slobodná škola nie je len o pedagogickej stránke veci, ale je potrebné splniť oveľa viac podmienok na to, aby škola bola "slobodnou" inštitúciou v pravom zmysle slova.

Samovoľné odčleňovanie ekonomickej sféry

Tretia časť série o tom, v čom spočíva aktuálnosť idey sociálnej trojčlennosti. Hovorí sa v nej o tendenciách samovoľného odčleňovania ekonomickej sféry od sedemdesiatych rokov 20. storočia a dôsledkoch, ktoré to bude mať, ak toto odčleňovanie nezačneme vedome usmerňovať:

Samovoľné odčleňovanie ekonomickej sféry spoločnosti