Experimentále overovanie waldorfskej pedagogiky na Slovensku sa skončilo pozitívne!

Včera oznámila na svojej webovej stráne Súkromná základná škola waldorfská (SZŠW) na Vihorlatskej ulici v Bratislave, že Ministerstvo školstva odsúhlasilo ukončenie experimentálneho overovania "Projektu organizácie, foriem a obsahu výchovy a vzdelávania na škole waldorfského typu", ktoré trvalo 13 rokov. Výsledok je, že školský vzdelávací program SZŠW je overeným alternatívnym programom. Smie sa uplatňovať len na SZŠW, Vihorlatská 10 a na elokovanom pracovisku na Polárnej ul. v Košiciach. Je možné zakladať elokované triedy, čo do istej miery poskytuje príležitosť na ďalšie rozširovanie.

Otázne zostáva, ako to bude so zakladaním úplne nových waldorfských škôl, ale zatiaľ sa zdá, že každá nová škola by musela so svojim vzdelávacím programom prejsť samostatným experimentálnym overovaním - ak vôbec bude umožnené jej založenie.

Článok Rudolfa Steinera "Politika štátu a politika ľudstva"

Článok Politika štátu a politika ľudstva, aj keď bol napísaný v novembri 1920, bol prvý krát v nemčine zverejnený až v roku 1926 v zborníku esejí, ktoré vydal Roman Boos pod názvom „Michael proti Michelovi. Katarzia nemectva 1914-1925“. Okrem pohľadu na vtedajší stav európskej spoločnosti a prevládajúceho myslenia sa v ňom objavuje aj výrok, ktorý možno považovať za prorocký. Išlo o varovanie, že ak sa nezmení celkový charakter spoločnosti, najmä povaha štátu a politiky, tak porážka boľševizmu, ktorý vtedy ohrozoval Európu, neodstráni vážne spoločenské hrozby:

Európa si vydýchla, lebo sa boľševizmu nepodarilo premôcť Poľsko. A mnohí ďalší by spokojnejšie dýchali, keby zažili «víťazstvo» tej či onej moci nad boľševizmom v Rusku. Tí, ktorí tak rozmýšľajú, nechápu, že ak by pokračovali v starom zmysle «štátnej politiky», potom by uvideli, ako by v nie veľmi vzdialenom čase povstal zo zanikajúceho boľševizmu nejaký iný strašný útvar, ale nejaký taký, ktorý by k nim bol oveľa bližšie ako ruský boľševizmus.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa podarilo v Nemecku zastaviť nástup boľševizmu, následkom však bolo, že sa k moci skutočne dostal „iný strašný útvar, ktorý bol oveľa bližšie ako ruský boľševizmus“, totiž nacizmus.

Vzhľadom na súčasné dianie na Ukrajine, na Balkáne či v Grécku (ale napr. aj aktuálne krvavé udalosti v Paríži) snáď len málokto pochybuje o tom, že nejaký nový strašný útvar môže znovu vyrásť v Európe, ktorá je momentálne bezradná voči týmto hrozbám.

V čom spočíva novosť idey sociálnej trojčlennosti?

Séria krátkych zamyslení na tému, čo je vlastne nového na idey sociálnej trojčlennosti a či je v súčasnosti táto idea aktuálna.

Novosť idey sociálnej trojčlennosti

Článok Rudolfa Steinera "Túžba doby po myšlienkach"

Vždy, keď sa v spoločnosti stupňuje chaos a viazne jej každodenný chod, kladú si ľudia otázku, čo je potrebné ako prvé spraviť, aby sa situácia zlepšila. Opakovane sa objavujú nápady, že treba zaviesť také či onaké opatrenie, napríklad, odhlasovať nejaké zákony, vyplácať nové sociálne dávky alebo, naopak, zredukovať tie existujúce, vytvoriť pracovné miesta, podporiť nejako podnikanie a podobne. Pri diskusiách o týchto opatreniach obvykle len málokoho napadne, či je vôbec správne uvažovať spôsobom "čo robiť?" bez toho, aby sa človek pokúsil zmeniť myslenie.
V článku Túžba doby po myšlienkach Rudolf Steiner práve na tento problém poukazuje: nemôžeme vytvoriť nič nové bez nových myšlienok. Čokoľvek niekto robí podľa starého zmýšľania bude vždy len ničením, aj keď by sľubované vízie boli akokoľvek optimistické. Niečo nové tvorí človek len vtedy, ak sa najskôr bude namáhať prísť na nové myšlienky.

Aktuálne napríklad môžeme čítať o prejave nemeckého ministra zahraničných vecí, v ktorom vyzýva čelných predstaviteľov nemeckého priemyslu, aby pomohli politikom urobiť z Nemecka imperiálnu veľmoc. Požaduje návrat k aktívnejšej a agresívnejšej zahraničnej politike, nepriamo aj k silnejšiemu prepojeniu ekonomiky a politiky. Ako vidno, poprední predstavitelia európskych krajín reagujú na krízovú situáciu posledných rokov obvykle opakovaním starých myšlienkových schém. Odlišujú sa navzájom len tým, či si vyberú schému zo vzdialenejšej alebo z menej vzdialenej minulosti. Dá sa povedať, že namiesto reálnych myšlienok je tu prítomné len myšlienkové vákuum. Kto pozorne sleduje tento vývoj musí v tom všetkom vidieť veľké varovanie. Ak nedokážeme ako ľudské spoločenstvo získať nové tvorivé myšlienky, potom môže prísť skutočne len tá druhá možnosť: ničenie.

Situácia sa však mení každý deň a stále existuje nádej, že sa podarí nájsť konštruktívny smer. Mnohí dnes naozaj túžia po inom spôsobe života, ktorý by bol rýdzejší, pravdivejší a preniknutý skutočnou ľudskosťou. Dobrá vôľa by sa teda snáď našla. A tie myšlienky? Sme im dostatočne otvorení a pripravení vynaložiť námahu pochopiť niečo nové? Alebo zase iba chceme, aby sa veci zmenili bez našej vlastnej zmeny?

Článok Rudolfa Steinera "Trojčlennosť a intelektuáli"

V článku z apríla 1920 píše Rudolf Steiner o potrebe zmeny myslenia v intelektuálnych a vedeckých kruhoch. Namiesto analytického myslenia, ktoré kladie dôraz na špecializáciu a spôsobuje tak odtrhnutie od reálneho života, považuje za potrebné myslenie schopné prepájať poznanie z jednotlivých životných oblastí.

Dnes, po viac ako deväťdesiatich rokoch, sa už postupne začína chápať, čo tým bolo myslené: objavuje sa dopyt po integrálnom či holistickom poznaní, resp. po interdisciplinárnom prístupe vo vede. Snáď nám to dáva nádej, že spoločnosť v budúcnosti konečne dospeje k potrebnému poznaniu, pomocou ktorého budeme schopní správnym spôsobom usmerňovať dianie v spoločenskej realite a nie sa len nechať unášať neriadeným vývojom spôsobujúcim chaos, ako to bolo v minulosti, a v prevažnej miere aj stále je.

Tu je odkaz na článok:

Trojčlennosť a intelektuáli

Článok: Trojčlennosť a odpolitizovanie politiky

Pri príležitosti dnešného 25. výročia Nežnej revolúcie ponúkam krátke zamyslenie sa jedným faktorom novembrových udalostí, ktorý sa nazýva úsilie o "nepolitickú politiku". Vtedy tento pojem výrazne rezonoval v zástupoch občanov túžiacich po zmene spoločenského smerovania. Očakávalo sa, že politika nadobudne iný charakter, ktorý bude viac zodpovedať vtedajším predstavám o demokratickejšej a ľudsky dôstojnejšej spoločnosti.

V súčasnosti sa akoby v ozvene objavuje podobné volanie po nezávislej či apolitickej politike. Je to aj teraz vyjadrenie túžby po zmene alebo niečo iné? A ako tento pojem súvisí so sociálnou trojčlennosťou a s úsilím o jej realizáciu?

Úsilie o sociálnu trojčlennosť a odpolitizovanie politiky

Článok o teórii štvorčlennosti

V krátkom článku nájdete zamyslenie sa nad tzv. teóriou štvorčlennosti , ktorá by sa na prvý pohľad mohla javiť ako niečo, čo je v súlade s ideou sociálnej trojčlennosti.

Štvorčlennosť Johannesa Heinrichsa a sociálna trojčlennosť