Článok Rudolfa Steinera: Vodcovia a vedení

Bol pridaný preklad Steinerovho článku "Vodcovia a vedení".

Ak dnes čítame prieskumy verejnej mienky o tom, ktorý politik je najpopulárnejší, vidíme práve tento vzorec chovania: ľudia majú nesporne sklon k masovému nasledovaniu vodcov, na ktorých obdivujú viac ich osobnosť, ako ich myšlienky. Zároveň vieme, že myšlienky šírené vedúcimi politickými osobnosťami majú na ľudí vplyv, pokiaľ ich vezmú za svoje a konajú podľa nich. Pre blaho spoločnosti je dôležité, aby vodcovia spoločnosti ponúkali tvorivé idey smerujúce do budúcnosti, ktoré ak masy ľudí prijmú, stanú sa konštruktívnym podnetom pre ich konanie.

Idea sociálnej trojčlennosti je jednou z takých tvorivých ideí. Jej šírenie je potrebné aj napriek tomu, keď sa zdá, že pre masy nie je zaujímavá. Raz totiž príde doba, keď už masy nebudú viac starým vedúcim osobnostiam veriť a to bude príležitosťou, aby sa noví ľudia s novými myšlienkami chytili príležitosti a napomohli realizácii tejto idey.

Sylvain Coiplet: Čo je to demokracia?

Bol zverejnený preklad textu Čo je to demokracia?. V ňom Sylvain Coiplet načrtol, aké je postavenie sociálnej trojčlennosti k tomu, čo sa dnes nazýva "priama demokracia" a čo získava stále väčšiu popularitu celosvetovo a aj u nás. Ale tento text je vlastne len takým krátkym povzdychnutím si nad tým, že ľudia zaujímajúci sa o sociálnu trojčlennosť ju neustále zaplietajú s inými témami, ktoré sú im sympatické, a málo hľadia na to, aké sú reálne súvislosti. A na tomto krátkom texte vlastne vidno, ako relatívne málo námahy by niekedy stačilo vynaložiť na preniknutie do témy a zodpovedanie si tej podstatnej otázky, totiž: Podporuje to "nové", čo chceme pridať k idey sociálnej trojčlennosti, pochopenie a šírenie pravého poznania sociálneho organizmu?

Rudolf Steiner: Pôda trojčlennosti

Ďalší zo Steinerových textov z roku 1919, Pôda trojčlennosti, v ktorom poukazuje na to, že reálny obsah sociálnej otázky vyplynie v ostrých obrysoch najavo až potom, keď sa pripraví živná pôda pre sociálny organizmus, ktorá mu umožní vyrásť. Sociálna otázka je v obvyklom ponímaní vlastne len matným tušením toho, čím ona v skutočnosti je: čiže otázkou komplexnej súvislosti jednotlivého človeka s celým ľudstvom, so svetom materiálnym a so svetom duchovným. Pokusy riešiť izolovane jej jednotlivé aspekty musia zlyhať, obzvlášť, ak by také pokusy boli robené vychádzajúc zo starého myslenia.